Následující řádky se mně píší velmi těžce. S lítostí vám musím oznámit, že do kouzelnického nebe odešel můj tatínek Jaroslav Hadaš. Zemřel náhle a nečekaně v sobotu 9. ledna ve věku 76 let. Věřím, že tu kouzelnickou nebeskou bránu mu otevírá Ladik Horák a opět spolu vymýšlejí spoustu kouzelnických vtípků.

Prosím, nalejte si štamprličku a věnujte mu tichou vzpomínku.

Děkuji Jiří Hadaš

 

 
Jaroslav Hadaš, Jarda,
kamarát, dobrý človek, skvelý manžel, otec, dedo. Tých prívlastkov by sme mohli menovať ešte hromadu, ale boli by to len slová.
 
Dlho som sedel pred monitorom a mal pred sebou prázdnu stránku – čo povedať o človeku, ktorého poznám viac ako pol života? A zrazu akoby som ho mal za chrbátom aj s vetou ,,šanínko, neblbni!“ A bolo.
 
Odrazu sa začali objavovať chvíle s Jardom a jeho svetom. Odrazu som s ním riešil otázku Magicfestivalu v Bratislave, odrazu som ho videl s celou partiou Moravákov a Hradišťákov zvlášť vo vstupnej hale PKO. A odrazu tam bol ako doma – táto úžasná partia priviezla čerstvo upečený chlieb, slivovicu, klobásky a zrazu sa to rozdeľovalo, degustovalo a chutnalo a naše dievčatá z administratívy sa zrazu smiali a neboli zúfalé z kopy papierov a písačiek. A ja som zrazu vedel, že keby sa čokoľvek stalo, táto hadašská partia ma v kaši nenechá. A ten neskutočný optimizmus sa prelieval aj do zákulisia a aj na javisko. Naši hostia zo zahraničia nám nerozumeli, ale zrazu som ich videl s touto partiou spievať pesničky, ktorým nerozumeli, ale ich srdce tvrdilo, že veru rozumejú.
 
Na preskáčku, ako v kaleidoskope, sa vidím na spoločných predstaveniach, v autách a autobusoch na cestách kade tade. A akoby to bolo včera, znovu vidím malých bratov hadašských, ktorí boli s nami vlastne všade – aj kde možno občas byť nemali. Ale nikto sme ich nevnímali, ako ,,tie decká“, čo všade prekážajú. Tie decká sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho kumštírskeho života a keby sme ich nemali každú chvíľu pod nohami, tak je jasné, že by nám chýbali. A pomáhali, robili postupne všetko, čo sa na javisku a v zákulisí robí. A odrazu boli na javisku ako doma – konečne, veď tam naozaj boli doma.
 
Zrazu stojím s Jardom, ktorý ma pozýva do ,,sklípečku“. Pod tým názvom som si naivne predstavil pár sudov v pivnici, ale už isto viete, že skutočnosť bola iná. A s kamarátmi Kravčíkom a Horákom zrazu kľačíme a prisaháme a sme prijímaní medzi ľudí, ktorí nám zmenia život. A je tu pamätná chvíľa, kedy vstupujeme na hradišťské javisko s veľkým medzinárodným programom, ktorý uvádzam so skutočnou princeznou Arabelou. A Janka Nagyová (Naďová) sa stáva súčasťou našej partie kurióznym spôsobom, kedy zaskakuje za chorú partnerku nemeckého kúzelníka pri prepichovaní v koši. Náš nemecký kamarát Jane pichol do nohy, ale ani nepípla, aby nepokazila predstavenie. To sú tie chvíle, kedy do šatne ľudia – diváci chodili, zdravili, prinášali dobroty a vínko. A všetkým to bolo normálne.
 
A ďalšie Magicfestivaly už aj s televíziou. Keď sme na javisku nastavovali kamery na Jardove číslo ,,Kdo slivovicu pije, toho kladivo nezabije“, tak tento neskutočne skromný pracant javiska mal obavy, či je to číslo dosť dobré pre televízne vysielanie. Mýlil sa, tento program bol nielen odvysielaný, ale na základe odozvy divákov bol ešte viackrát reprízovaný.
 
A odrazu som opäť v Hradišti. Nie sme na javisku, sme pri vínku s Jardom a jeho rodinou. A z ničoho nič, to už nebolo len o kamarátstve, z ničoho nič sme sa všetci cítili ako jedna veľká rodina. Rodina, ktorá je občas roztratená, rodina, ktorá sa občas aj dlho nevidí, ale vie o sebe a vníma sa navzájom. Na moju šesťdesiatku sa v Bratislave zjavuje táto rodina a mne úplne vyjavenému a zaskočenému gratuluje a chechtajú sa z prekvapenia. Na dovŕšenie ešte Jirko vyčaruje v Hradišti Janu a ja som natierateľný na chleba. A Jirko sa tvári, že takto to skrátka má byť - a čo?
 
Moja návšteva v nemocnici – Jardo mal pred amputáciou. Ale tento človek zrazu do nás pumpoval optimizmus a energiu, z čoho mi ešte dnes chodí mráz po chrbáte.
 
Keď mi Jirko oznámil, že Jardo od nás odišiel, kruto ma to zabolelo. Bol a je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Ale viem, že keby som tu mal teraz patetické reči, určite by som počul ,,šanínko, neblbni!“.
 
Milá rodina, Tonička, Zuzka, Jarek a Jirko, som s vami a smútim s vami. Jardo od nás odišiel, ale určite by si chcel byť istý, že to zvládneme. Nezabudneme, v našich srdciach ostáva navždy. Nech odpočíva v pokoji.
 
S veľkou úctou
Šaňo Gerič
 

Adresa

Český magický svaz, z.s.
Modřínová 971
252 42 Jesenice u Prahy

Jsme členem FISM

logo fism

Přihlásit odběr novinek

Nahoru